Slovensko podporuje zákaz biopalív z palmového oleja. Čo na to ostatné členské štáty?
Autor: Aline Robert, Ama Lorenz, Aneta Zachová, Pavol Szalai a Sarantis Michalopoulos | EURACTIV.com a euractiv.sk | Preklad: Viktória Pokorná
Najväčším obhajcom využívania palmového oleja je Francúzsko. Vyšehradským krajinám ide najmä o obranu prvej generácie biopalív.
Prvý neformálny trialóg o smernici o obnoviteľnej energii sa uskutočnil 27. februára v Bruseli.
Členské štáty dosiahli všeobecnú dohodu o smernici o obnoviteľných zdrojoch na zasadnutí Rady EÚ ešte 18. decembra. Rozdielne názory však pretrvávajú.
Pôvodný návrh smernice o obnoviteľnej energii z dielne Európskej komisie znižoval hranicu podielu konvenčných biopalív v pohonných hmotách z maximálne 7 percent v roku 2021 na 3,8 percenta v roku 2030.
Zároveň ustanovil povinnosť zvýšiť podiel ostatných „palív s nízkymi emisiami" v doprave, ako sú elektrická energia z obnoviteľných zdrojov alebo pokročilé biopalivá, na 6,8 percent.
Európsky parlament však v pozmeňovacích návrhoch zaujal prísnejší postoj.
Dňa 17. januára Parlament chce postupne zrušiť používanie palmového oleja v palivách do pohonných hmôt do roku 2021, udržať biopalivá vyrobené z plodín na úrovni spotreby v roku 2017 a súčasne zabezpečiť, aby do roku 2030 nepredstavovali viac ako sedem percent všetkých pohonných hmôt.
Členské štáty Európskej únie vo všeobecnosti a krajiny Vyšehradskej skupiny zvlášť plne podporujú sedempercentný limit pre biopalivá na báze plodín.
Zároveň však niekoľko členských štátov vyjadrilo svoje obavy týkajúce sa navrhovaného zákazu palmového oleja a vplyvu, ktorý by to mohlo mať na trh.
Ázijské krajiny ako Malajzia či Indonézia nie sú spokojné s postupom Únie a pohrozili tvrdými odvetnými opatreniami v prípade prijatia zákazu.
„Európsky trh s výrobkami z palmového oleja z Malajzie má hodnotu približne 2,2 miliardy eur, čiže zákaz bude mať obrovský dopad," uviedol v rozhovore pre portál euractiv.com malajzský minister hospodárstva Datuk Seri Mah Siew Keong.
„Ak sa Európa uchýli k tomuto diskriminačnému kroku, potom sa bude musieť Malajzia pomstiť na tovare z Európy," uviedol minister. Datuk Seri Mah Siew Keong varoval pred možnými súdnymi krokmi v rámci Svetovej obchodnej organizácie.
Etanolový priemysel trvá na tom, že biopalivá na báze plodín by nemali byť všetky v rovnakej kategórii, keďže majú odlišný vplyv na klímu. Obviňuje Komisiu, že odmieta rozlišovať bioetanol, ktorý je šetrný k životnému prostrediu, od iných biopalív. Poukazuje najmä na bionaftu, ktorá má väčší dopad na klímu.
Bionafta sa vyrába z rastlinného oleja vrátane tzv. jatrofy a iných kontroverzných plodín ako napríklad palmový olej, ktorý údajne vedie k rozsiahlemu odlesňovaniu v krajinách ako Indonézia. Na druhej strane, etanol je podobný alkoholu a môže sa vyrábať buď synteticky alebo odvodením z akéhokoľvek druhu biomasy s pomocou fermentácie.
Združenie poľnohospodárov Európskej Únie Copa-Cogeca uviedlo, že vedľajšie produkty z biopalív sú dôležité a používajú sa v Európe ako krmivá.
Pekka Pesonen, generálny tajomník Copa-Cogeca, povedal pre euractiv.com, že z hľadiska potravinového reťazca bielkovín je odvetvie biopalív vyrobených z plodín cenným zdrojom bohatým na bielkoviny v krmive.
„Jedná sa o skutočne cenný bielkovinový vedľajší produkt, zatiaľ čo jeho energetická frakcia, ktorou je rastlinný olej, sa používa na výrobu bionafty a iných biopalív. Z roka na rok sa vďaka týmto výrobkom znižuje naša závislosť na dovoze o 10 až 15 percent. Preto sa nejedná o nejakú nepodstatnú záležitosť, pokiaľ diskutujeme o bielkovinách," povedal Pesonen.
EURACTIV a jeho partneri kontaktovali niekoľko členských štátov Európskej únie, aby zistili viac o ich postojoch v čase trojstranných rokovaní o tomto zložitom probléme.
Vyšehradské krajiny sa spojili proti palmovému oleju
V septembri 2017 podpísala Vyšehradská skupina (Česká republika, Maďarsko, Poľsko, Slovensko) spolu s Bulharskom a Rumunskom spoločné vyhlásenie, v ktorom vyzýva Európsku komisiu, aby prehodnotila svoj návrh na postupné ukončenie výroby biopalív prvej generácie po roku 2020. Štáty chcú, aby Komisia premýšľala o dôsledkoch.
„Vzhľadom na súčasné a očakávané prebytky plodín v Európe bude úsilie o postupné vyradenie biopalív vyrobených z poľnohospodárskych plodín nepriaznivo ovplyvňovať európsku energetickú bezpečnosť, zníži sa bezpečnosť dodávok európskych krmív, čo povedie k ešte nižším príjmom vidieka, prinúti investorov odísť z Európy, a okrem toho sa sťaží dosiahnutie cieľov v oblasti klímy," uviedli ministri poľnohospodárstva Európskej únie z týchto krajín.
Maroš Stano, hovorca slovenského ministerstva hospodárstva, ktoré je zodpovedné za energetickú politiku krajiny, povedal pre portál euractiv.sk, že Bratislava je v prospech útlmu biopalív pochádzajúcich z palmového oleja po roku 2021.
V tejto otázke je stanovisko Slovenska v súlade s návrhom Európskeho parlamentu. Slovensko podporilo zákaz používania palmového oleja ako biopaliva už počas rokovaní o smernici o obnoviteľných zdrojoch v Rade EÚ, pričom hlavnými dôvodmi je vplyv na životné prostredie a sporná udržateľnosť.
„Namiesto toho presadzujeme využívanie low ILUC risk biopalív spĺňajúcich prísne kritériá úspor emisií. Zároveň podporujeme zachovanie limitu pre biopalivá prvej generácie vyrábané z poľnohospodárskych plodín vo výške percent do roku 2030. Biopalivá vyrobené z potravinárskych alebo kŕmnych plodín znižujú emisie v doprave. Zvyšky z výroby týchto biopalív sa dajú použiť ako krmivo pre poľnohospodárske zvieratá," vysvetlil Stano.
České ministerstvo priemyslu a obchodu zdôraznilo, že používanie palmového oleja na výrobu biopalív nie je pre životné prostredie žiaduce, pretože tento produkt možno pestovať len v tropických lesoch, čo má za následok masívne odlesňovanie v Južnej Amerike, Afrike a Ázii.
„Strata tropického dažďového pralesa poškodzuje klimatickú rovnováhu a má vplyv na celé ekosystémy. Navyše palmový olej nie je vhodný pre biopalivá kvôli jeho fyzikálnym vlastnostiam - môže zaniesť palivový filter. Podľa niektorých štúdií má aj vyššie emisie CO2 ako štandardné fosílne palivá," uviedlo.
V Česku sa palmový olej nepoužíva na výrobu biopalív. Niektoré zložky biopalív sa do krajiny dovážajú (napríklad FAME) a nie sú k dispozícii žiadne informácie, či sú tieto zložky vyrobené z palmového oleja alebo nie.
Pokiaľ ide o biopalivá na báze plodín, vláda trvá na tom, že ich podiel v doprave by nemal byť nižší ako sedem percent a tvrdí, že technológia pre biopalivá druhej generácie nie je stále vyvinutá.
„Udržanie siedmich percent biopalív je dôležité pre ochranu už uskutočnených investícií a tiež pre udržanie pracovných miest v tomto sektore. Koniec koncov, aj tak neexistujú dostatočne vyvinuté technológie na výrobu vyspelých biopalív v Európskej únii."
Budapešť má podobný názor, keďže podporuje postupné vyraďovanie neudržateľných, vysoko účinných surovín na výrobu bionafty v rámci ILUC, ako je palmový olej.
Podľa Maďarska nesmie byť horná hranica udržateľných biopalív na báze plodín nižšia ako sedem percent, v opačnom prípade by to ohrozilo investičnú stabilitu.
„Tiež si myslíme, že nízko-rizikové palivá ILUC by mali byť vyňaté z obmedzenia, mali by sa riadiť cieľom v doprave, ktorý je nad siedmimi percentami," uviedol maďarský diplomat pre portál euractiv.com.
Pokiaľ ide o pokročilé biopalivá, Maďarsko nie je ochotné súhlasiť s akýmkoľvek povinným cieľom.
„Dostupnosť pokročilých východiskových surovín a výrobnej kapacity je stále veľmi obmedzená, technológia nie je dostupná v komerčnom meradle a existujú ďalšie alternatívne riešenia, ktoré výrazne lepšie prispievajú k dekarbonizácii dopravy. Záväzný cieľ pre vyspelé biopalivá spôsobí v niektorých krajinách dodatočné náklady, ktoré podkopávajú úsilie o dosiahnutie spoločného cieľa zvýšiť podporu obnoviteľnej energie nákladovo efektívnym spôsobom. Navrhujeme pokračovať v súčasnom orientačnom rámci a stimulovať pokročilé biopalivá pomocou multiplikátora."
Kontaktovali sme aj poľské stále zastúpenie pri EÚ, do momentu zverejnenia tohto článku neposkytlo žiadnu odpoveď. Poľsko však veľmi pravdepodobne bude nasledovať líniu Vyšehradskej štvorky.
Francúzsko je proti zákazu palmového oleja
Francúzsko nepodporuje zákaz palmového oleja.
Portál euractiv.fr zistil, že Macronova vláda napísala európskym zákonodarcom, aby vyjadrila svoj nesúhlas s kompromisom. Zdôraznila, že opatrenie môže napadnúť Svetová obchodná organizácia (WTO). Paríž preto obhajuje prínos palmového oleja pre klimatické ciele Európskej únie.
Odborníci však tvrdia, že spomedzi všetkých biopalív je tým najhorším pre životné prostredie kvôli zmenám vo využívaní pôdy v krajinách producentov, ako je Malajzia a Indonézia, kde sa dažďové pralesy bohaté na uhlík a biodiverzitu zmenšujú, aby sa vytvorili podmienky pre plantáže.
„Je to bezvýznamný argument. Zákaz palmového oleja sa nezameriava konkrétne na jednu krajinu, takže je nemožné ho prevziať do Svetovej obchodnej organizácie (WTO)," povedal francúzsky europoslanec za zelených Yannick Jadot.
Posledný krok Francúzska sa nezdá byť motivovaný ochranou životného prostredia: na juhu Francúzska sa nachádza rafinéria, ktorá patrí ropnému gigantu Total, a má obzvlášť vysoké zisky vďaka palmovému oleju.
Zdá sa, že finančné záujmy francúzskych výrobcov ropy majú prednosť pred poľnohospodármi, ktorí by sa potešili skoncovaniu s dovozom palmového oleja konkurujúceho ich vlastným olejnatým plodinám.
Nemecko váha
Pozícia Nemecka ešte stále nie je jasná.
Portál euractiv.de uviedol, že biopalivový priemysel v tejto krajine presadzuje biopalivá z odpadov a zvyškov navrhnutý Radou ministrov, ale prísne odmieta zníženie využívania biopalív z pestovanej biomasy v roku 2030. Ani palivá z odpadu a zvyškov, ani elektromobilita nemôžu vyplniť výslednú medzeru do roku 2030.
„Kompromis siedmich percent pre biopalivá z pestovanej biomasy, o ktorom sa rozhodlo v roku 2015, musí byť preto zachovaný aspoň do roku 2030," povedal Artur Auernhammer, člen Bundestagu (CSU-Bavaria) a predseda Federálnej bioenergetickej asociácie (BBE).
Deutsche Umwelthilfe (DUH) víta zákaz palmového oleja v biopalivách, ale kritizuje používanie biopalív z rastlinných surovín do roku 2030. DUH vyzýva federálnu vládu, aby aktívne podporovala Parlament v trialógoch s Komisiou a Radou, a podporovala ochranu klímy na národnej úrovni zákonom o energii.
„Palmový olej nepatrí do nádrže, takže zákaz je vítaným prvým krokom k zníženiu dopytu po palmovom oleji v Európskej únii a boju proti ďalšiemu zmenšovaniu tropických dažďových pralesov," povedal Sascha Müller-Kraenner, generálny riaditeľ DUH. Kritizuje však, že používanie biopalív z rastlinných surovín by malo pokračovať až do roku 2030. DUH vyzýva na ochranu klímy a prírody, aby sa biopalivá s potravinárskymi zložkami už nepovažovali za obnoviteľné zdroje energie.
Taliansko žiada udržateľný palmový olej
Talianske zdroje povedali euractiv.com, že Rím nepodporuje zákaz palmového oleja, o ktorom hlasoval Parlament.
„Naša pozícia podporuje využívanie udržateľného palmového oleja s cieľom ochrániť investície a náležite zohľadniť potenciálne škodlivé vplyvy na obchodné vzťahy s produkujúcimi krajinami, ako sú Indonézia a Malajzia, ktoré už varovali pred možnosťou uplatňovania protiopatrení v niekoľkých sektorov," uviedli zdroje.
Pokiaľ ide o používanie biopalív, postavenie Talianska je v súlade so všeobecným prístupom Rady, ktorý stanovuje maximálny podiel energetickej spotreby z biopalív prvej generácie v doprave na sedem percent a poskytuje len možnosť (nie záväzok) členským štátom presadzovať ambicióznejšie ciele v ropnom odvetví.
Grécko: Aspoň sedem percent biopalív vyrobených z plodín
Grécke diplomatické zdroje povedali portálu euractiv.com, že Atény nemohli akceptovať hornú hranicu pre biopalivá z plodín na úrovni roku 2017, ako navrhol Parlament Európskej únie.
„Pozícia Rady, tak ako bola schválená v decembri minulého roka (sedempercentná horná hranica), je najmenej, čo môžeme akceptovať. Za posledných päť rokov sa v tejto oblasti uskutočnili významné investície, ktoré by mali byť chránené. Okrem toho návrh Parlamentu bude mať významný vplyv na poľnohospodárov v Únii. Okrem toho vylúčenie biopalív založených na plodinách spôsobí, že národné úsilie na splnenie našich záväzkov bude mimoriadne náročné a nákladné."
Zdroje vysvetlili, že čo sa týka palmového oleja, Atény zdieľajú obavy, že ide o najvyššie emitujúce biopalivo na dnešnom trhu, rovnako ako má veľký negatívny vplyv na dažďové pralesy v niektorých oblastiach planéty.
„Berúc do úvahy uvedené skutočnosti, ako aj skutočnosť, že boj proti zmene klímy je naším hlavným cieľom pri diskusii o OZE a biopalivách, nepodporujeme používanie palmového oleja. Počas rokovaní s Parlamentom bude našim východiskovým bodom rokovania zachovať pozíciu Rady tak, ako bolo dohodnuté v decembri, ale pravdepodobne nebudeme bojovať proti návrhu Parlamentu."
Belgicko sa nevyjadrilo
Belgicko neprijalo konkrétne stanovisko k problematike palmového oleja.
Táto krajina súhlasila s všeobecným prístupom k stropu pre biopalivá na báze plodín, ktorý sa dosiahol počas zasadnutia Rady pre energetiku v decembri 2017, t.j. sedempercentný limit pre biopalivá prvej generácie.
Vyššie spomenutú pozíciu vyjadrila ministerka Marghem počas svojho vystúpenia v Rade pre energetiku.
Španielsko bráni biopalivá prvej generácie
Španielska vláda obhajuje prístup, podľa ktorého bude strop pre agropalivá prvej generácie v roku 2030 na úrovni siedmich percent oproti 3,8 percentám navrhnutým Komisiou.
V Španielsku však existuje podnikateľský sektor, ktorý investoval do zariadení na výrobu biopalív prvej generácie a teraz sa sťažuje na zmenu smeru v Európskej únii.
Správy v španielskych médiách zdôraznili, že medzi 28 krajinami existuje široký konsenzus o „sedempercentnom limite" a je nepravdepodobné, že sa táto téma opäť otvorí."
Pre Švédsko je dôležitá ochrana investorov
Švédska vláda zatiaľ nemá pevné stanovisko k zákazu palmového oleja.
Pokiaľ ide o sedempercentný limit pre biopalivá z plodín, podľa Švédov je návrh Rady v poriadku.
„Švédsko už dosiahlo tento strop na národnej úrovni, ale vláda analyzuje návrh Európskeho parlamentu z európskej perspektívy. Ochrana investícií je v tomto ohľade dôležitá," uviedli vládne zdroje pre portál euractiv.com.
Pokiaľ ide o vyspelé biopalivá, Štokholm súhlasí s pozíciou Rady, ale je flexibilný voči pozícii Európskeho parlamentu.
Iný zdroj však povedal, že Švédsko chce, aby bola „ambícia čo najvyššia".
Originálny článok TU.