HN online: Únia potrebuje ropu od režimov
Článok na HN online TU.
Európska únia je silne závislá od zahraničnej ropy. Na každých 100 litrov spotrebovaných v EÚ sa až 90 litrov dovezie. Domáca produkcia ropy pritom prudko klesá - počas posledného desaťročia o viac než 50 percent. Ak únia neotočí kormidlo a nezvýši svoju produkciu alternatívnych energií - vrátane biopalív, čo je možnosť, ktorú už dlho zanedbáva - bude do roku 2030 z cudzích zdrojov pochádzať približne 95 percent jej ropy.
Problémové režimy
Súčasný stav ostáva Achillovou pätou EÚ, pretože znamená závislosť od dovozu z nestabilných a autoritárskych štátov. V roku 2014 členské štáty únie minuli za zahraničnú ropu ohromujúcich 271 miliárd eur, čo je viac ako súhrn hrubých domácich produktov Bulharska, Maďarska, Slovenska a Slovinska. Zhruba polovica týchto peňazí putovala do Ruska, na Blízky východ a do severnej Afriky.
Nielenže je tým EÚ vystavená na milosť výpadkom globálnej ponuky, ale zároveň prispieva k podpore autoritárskych vlád a upevňuje moc nepriateľských režimov - čo obmedzuje jej vlastnú schopnosť zabezpečovať efektívne a koordinované reakcie na hrozby a provokácie. Dobrým príkladom sú strasti EÚ pri snahe vytvoriť súvislé politické a ekonomické stratégie, ktorými sa vysporiada s výzvami v podobe ruského vpádu na Ukrajinu a inferna na Blízkom východe.
Silný vojenský potenciál
Nedávne rozhodnutie Veľkej Británie posilniť výdavky na obranu poukazuje na rastúce povedomie, že na presadenie európskej bezpečnosti a suverenity bude nevyhnutný silný vojenský potenciál. Kým však pretrvá závislosť od zahraničnej ropy, EÚ zostane oveľa slabšia, než by musela byť. Navrhnutý plynovod Nord Stream II, ktorý by do Nemecka privádzal ešte viac plynu z Ruska, pritom situáciu ešte zhorší.
Otázka európskej energetickej bezpečnosti v najbližších mesiacoch zrejme naberie na význame, pretože rok 2016 sa črtá ako ďalší turbulentný rok v medzinárodnej politike. Tento rok tiež pravdepodobne dôjde k dokončeniu európskej energetickej únie, založenej s cieľom zabezpečenia bezpečných dodávok cenovo dostupných a klimaticky prívetivých energií. Závislosť Európy od cudzej ropy bola, bohužiaľ, ponechaná mimo diskusie. Európska komisia musí stanoviť jasný smer, ak majú členské štáty EÚ rozvíjať alternatívne zdroje energie.
Istú úlohu pri znižovaní energetickej zraniteľnosti únie môžu iste hrať aj obnoviteľné energie z vetra a zo slnka. Takéto zdroje už dnes pomáhajú znižovať závislosť od uhlia a plynu pri výrobe elektriny. Čo sa však týka výroby energie z ropy, predovšetkým v automobiloch, bude pravdepodobne trvať roky, než veterná a solárna energia dokážu ponúknuť životaschopné alternatívy.
Americký vzor
Európska únia by si mala vziať príklad z diania na druhom brehu Atlantiku, kde krajiny pracujú na znižovaní svojej závislosti od cudzej ropy. Spojené štáty napríklad poskytujú stimuly na investície do alternatívnych palív. USA sú svetovo najväčším producentom bioetanolu, ktorý - spoločne s produkciou bridlicového plynu - prispel k úbytku importu zahraničnej ropy prinajmenšom o 25 percent. Bioetanol zároveň znižuje emisie oxidu uhličitého a vytvára domáce pracovné miesta.
Presvedčivý vzor predstavuje aj Brazília, ktorá na znižovaní svojej závislosti od energií z dovozu pracuje už od ropných šokov zo 70. rokov minulého storočia. Dnes je Brazília čistým vývozcom ropy a druhým najväčším producentom bioetanolu - ten nahradil viac než štvrtinu benzínu, ktorý krajina kedysi spotrebovala.
Zastarané argumenty
Značnej časti politickej diskusie o biopalivách v EÚ, bohužiaľ, dominujú zastarané argumenty, ktoré ich spájajú s rastúcimi cenami potravín. Odporcovia trvajú na tom, že v automobiloch by sa nemali spaľovať potraviny. Dnes sa však vyspelé biopalivá nezakladajú na potravinách, ale na odpadoch z priemyslu, poľnohospodárstva a súkromných domácností. Slovami Josého Graziana da Silvu, generálneho riaditeľa Organizácie OSN pre výživu a poľnohospodárstvo, biopalivá „môžu byť účinným prostriedkom na zvýšenie potravinovej bezpečnosti". Pri správnej realizácii by ich rozvoj mohol znamenať „viac palív, viac potravín a väčšiu prosperitu pre všetkých".
Technológie biopalív zabijú štyri muchy jednou ranou: zlepšia energetickú bezpečnosť, opätovne využijú odpady, znížia emisie skleníkových plynov a vytvoria lokálne pracovné miesta (často na vidieku). Nahradenie dovážanej ropy tuzemskou energiou je preto jedným z najdôležitejších a najďalekosiahlejších odkazov, ktorý môžu Európe zajtrajška zanechať súčasní Európania.
Anders Fogh Rasmussen, bývalý premiér Dánska a generálny tajomník NATO