Dopady klimatických zmien sú žiaľ našou každodennou realitou. Jednu tretinu emisií z dopravy vyprodukuje nákladná a autobusová doprava (až 45 % na Slovensku). Podľa Európskej environmentálnej agentúry pri súčasnom rastovom trende emisií skleníkových plynov nie je doprava schopná splniť klimatické záväzky z Parížskej dohody. Ambíciou tejto dohody bolo zaviazať štáty k spoločnému postupu a efektívnym krokom proti klimatickým zmenám. V doprave by sa mali začať využívať všetky dostupné alternatívy a teda aj väčší podiel obnoviteľných zdrojov energie - biopalív. Zabezpečujú až 70 % úsporu emisií v porovnaní s fosílnymi palivami. Viac o tejto téme píše Euractiv.sk.
Prečítajte si celý článok tuNemeckí vedci spochybnili ekologickosť elektromobilov. Podľa novej štúdie pomáhajú životnému prostrediu len na papieri a v skutočnosti sú škodlivejšie než autá s dieslovými motormi. Správu zverejnenú v stredu vypracoval profesor fyziky na Kolínskej univerzite Christoph Buchal a jeho kolegovia z ekonomického inštitútu Ifo Hans-Dieter Karl a Hans-Werner Sinn. Pokiaľ sa zoberú do úvahy emisie oxidu uhličitého (CO2) vyprodukované pri výrobe batérií a pri výrobe elektriny v Nemecku, elektromobily zaťažujú ovzdušie o 11 % až 28 % viac ako dieslové autá.
Prečítajte si celý článok tuSlovensko, Poľsko a Česko podpísali spoločnú deklaráciu o dekarbonizácii európskej dopravy pomocou lokálne vyrábaných zelených biopalív. Okrem klímy to podľa nich pomôže aj vidieku. Cesta k naplneniu európskej smernice o obnoviteľných zdrojoch vedie cez výrobu biopalív z poľnohospodárskych plodín. V deklarácii [tu], ktorú podpísali 15. apríla v Luxemburgu, to tvrdia ministri poľnohospodárstva z Česka, Poľska a Slovenska. Praha, Varšava a Bratislava považujú biopalivá z plodín za užitočné najmä v oblasti dopravy.
Prečítajte si celý článok tuPotravinárska komora Slovenska víta podpísanie spoločnej Deklarácie ministrov pôdohospodárstva Českej republiky, Poľska a Slovenskej Republiky k Smernici o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov po roku 2020, ktoré sa uskutočnilo 15. apríla 2019 v Luxemburgu. „Naša Deklarácia práve takéto synergické riešenie podporuje. Európsky agrosektor jedinečným spôsobom prispieva k znižovaniu emisií množstvom existujúcich opatrení. Prostredníctvom trvalo udržateľnej produkcie surovín podporuje výrobu a plošné zavádzanie obnoviteľných zdrojov energií, ako napríklad biopalív," zakončila ministerka Gabriela Matečná.
Prečítajte si celý článok tuNa pôde EÚ prebehli v apríli 2015 revízie pravidiel biopalivového priemyslu.
V najbližších mesiacoch vstúpi v Európskej únii do platnosti smernica, že do roku 2020 má byť v spotrebovaných motorových palivách (benzíne a nafte) v doprave primiešaných 7% biopalivovej zložky prvej generácie a zvyšné 3% z druhogeneračných biopalív a zelenej obnoviteľnej elektriny.
Chceme seriózne diskutovať o biopalivách, o ich výhodách, ale aj nevýhodách a perspektívach. Chceme prinášať novinky, zaujímavosti i legislatívne podnety, zvýšiť informovanosť a hľadať optimálne riešenia.
Vo výrobe biopalív prvej generácie vidíme veľký prínos, v druhej generácii biopalív zas veľký potenciál.
Biopalivá I. generácie sa dajú pripraviť z cukornatých plodín (cukrová repa, cukrová trstina), zo škrobnatých plodín (zemiaky, obilniny) a z olejnatých plodín a živočíšnych tukov (repka, sója, slnečnica, palma olejová, bravčový tuk).
Ďalším variantom zdrojov pre biopalivá sú tzv. lignocelulózové suroviny, presnejšie drevo, odpad z lesa, lístie, kôra, slama. Tieto biopalivá sú známe ako II. generácia. Do III. generácie biopalív radíme tie, ktoré sa budú v budúcnosti vyrábať z morských rias, alebo zo siníc.
viac o troch generáciach biopalív