Definícia

Biopalivá patria k obnoviteľným zdrojom energie. Delíme ich na tuhé, kvapalné a plynné.

Medzi tuhé biopalivá zaraďujeme polená, štiepku, brikety, pelety, piliny, slamu a seno. Plynné biopalivá sú bioplyn (metán), drevoplyn a  vodík vyrobený štiepením uhľovodíkového biopaliva.

Kvapalné biopalivá našli uplatnenie v doprave - primiešavajú sa do tradičných fosílnych palív – čiže do benzínu a nafty. V rôznych krajinách EÚ sú primiešavané v odlišných pomeroch. Medzi kvapalné biopalivá zaraďujeme bioetanol, MTBE, ETBE, rastlinné oleje a bionaftu. Náš slovenský biopalivový sektor produkuje kvapalné biopalivá tzv. „prvej generácie“,  vyrábané z kukurice, slnečnice a repky olejnej. Inde na svete sa kvapalné biopalivá prvej generácie vyrábajú aj zo sóje či palmového oleja.

V súčasnosti prebieha vývoj technológií biopalív „druhej generácie“, ktoré sú produkované z celulózy, poľnohospodárskych zvyškov, či dokonca z odpadu.  Biopalivá druhej generácie sa však zatiaľ nevyrábajú komerčne, pretože sú príliš drahé. V laboratóriách sa začínajú skúmať  aj biopalivá „tretej generácie“, ktoré by mohli byť vyrábané z rias. Od zavedenia do praxe biopalív 2. a 3. generácie nás však pravdepodobne delia ešte desaťročia, keďže len výskum a komerčné zavedenie do praxe kvapalných biopalív prvej generácie trval takmer 80 rokov.

Výhody biopalív

  • nižšie emisie skleníkových plynov v doprave
  • sú významným obnoviteľným zdrojom energie v dlhodobom horizonte
  • môžu byť vyrábané priamo na Slovensku, z našich dopestovaných plodín, na rozdiel od ropy a zemného plynu, ktoré musíme dovážať
  • kým ropa je vyčerpateľný zdroj, plodiny na výrobu biopalív sú obnoviteľné a rozmanité
  • obnoviteľné zdroje sú lacnejšie a ľahšie dostupnejšie pre koncového užívateľa