Z histórie
Na začiatku motorizácie stáli rôzne vynálezy. Prvé motory pre automobily boli skonštruované na zmes petroleja a vzduchu, strelný prach i biopalivá. V druhej polovici 19. storočia vynašiel Nemec Nikolaus August Otto malý, ľahký a úsporný spaľovací motor na bioetanol.
V roku 1900 Rudolf Diesel predstavil na Svetovej výstave v Paríži motor na olej z arašidov, keďže francúzska vláda prejavila záujem o domáce palivo z rastlinných olejov vo svojich afrických kolóniách. Tento motor bol síce v porovnaní s dnešnými obrovský, meral zhruba tri metre, ale aj tak získal Diesel za tento vynález na spomínanej výstave najvyššiu cenu Grand prix. Podľa jeho slov „tento motor významne pomôže vývoju poľnohospodárstva v tých krajinách, kde sa bude používať“. O pár rokov sa vyjadril, že „dnes sa síce môže používanie motorov na rastlinný olej zdať bezvýznamné, ale postupom času sa tento olej stane tak dôležitý, ako je dnes ropa alebo uhoľný decht“.
Až do roku 1920 sa ako pohonná látka v automobiloch používal práve rastlinný olej.
Henry Ford tiež zostavil motor na etanol vyrobený z kukurice.
Potom nastalo v používaní biopalív obdobie ticha, keďže fosílne palivá z ropy boli lacnejšie. Kvapalné biopalivá zaznamenali návrat až v roku 1977, keď brazílsky vedec Expedito Parente zostrojil ozajstné biopalivo pomocou transesterifikácie a etanolu. Bol aj prvým človekom, ktorý získal patent na biodieselové palivo.
Ropné krízy v sedemdesiatych rokoch 20. storočia a následné výkyvy ropných komodít na svetových trhoch spôsobili, že nadšenie pre fosílne palivá začalo opadať. Čoraz častejšie sa na najvyšších úrovniach začalo hovoriť o znížení energetickej závislosti na rope a hľadaní alternatívnych zdrojov. Postupne sa do centra pozornosti dostali biopalivá ako šetrné a obnoviteľné zdroje energie. EÚ začala biopalivá programovo podporovať. Do roku 2020 by mal v EÚ podiel biozložky v palivách dosiahnuť hranicu 10 %.