1. a 2. generácia

Európska komisia pôvodne nastavila plánovaný podiel primiešavania biopalivových zložiek prvej generácie do fosílnych palív do roku 2020 na 10%. V roku 2012 však zosilneli z Bruselu hlasy, aby podiel biozložiek prvej generácie vo fosílnych palivách klesol na 5%.

Momentálne je situácia taká, že Europarlament v apríli 2015 prijal revíziu smerníc a znížil záväzný strop pre konvenčné biopalivá, teda palivá vyrábané z poľnohospodárskych plodín, v celkovom objeme spotrebovaných motorových palív z pôvodných 10 % na 7 %. Zvyšné 3 % by si mali podeliť druhogeneračné biopalivá z odpadových surovín alebo obnoviteľná elektrina v doprave.
Z hľadiska naplnenia emisných cieľov by bolo optimálne mať aspoň 8% mandát, kým sú pokročilé biopalivá v štádiu výskumu a dokiaľ nie sú zavedené do praxe tak, aby mohli nahradiť časť prvej generácie. Technológie na výrobu sú zatiaľ príliš drahé a my ešte nie sme schopní masovo a komerčne biopalivá II. generácie vyrábať.

Aj nezisková organizácia Acta non verba, ktorá dlhodobo kritizuje používanie biopalív, pripustila, že zavádzanie pokročilých biopalív by vo finále mohlo viesť k zvýšeniu cien pohonných hmôt. „Pokročilé biopalivá, vyrábané napríklad z morských rias či odpadkov, zatiaľ nie sú k dispozícii. Až budú, tak pravdepodobne budú oveľa drahšie než prvá generácia, o klasickom benzíne a nafte ani nehovoriac,“ uviedla ANV vo svojom prehlásení.

Príčina korekcie európskej politiky v oblasti biopalív je jednak v prirodzenom vývoji technológií, no môžeme ju vnímať aj ako výsledok lobingu potravinárskych firiem a rafinérskeho priemyslu EÚ. Marže európskych rafinérií sú výrazne nižšie ako v iných častiach sveta, a preto konkurenciu zo strany výrobcov biopalív musia vnímať ako ohrozenie ich vlastného biznisu.

Zdroj: ePure.org