Ako je to s likvidovaním Amazonských pralesov biopalivami?

Jeden z najväčších mýtov v súvislosti s biopalivami sa viaže na Amazonské dažďové pralesy v Brazílii. Klčovanie lesa kvôli plantážam a poliam sa okrem iného pripisuje producentom biopalív, ktorí si takto údajne rozširujú pôdu na pestovanie energetických plodín.

Brazília je jedným z najväčších svetových producentov bioetanolu z cukrovej trstiny. Toto odvetvie poskytuje miestnym ľuďom prácu a prispieva k ekonomickému rastu krajiny.

Brazílska asociácia producentov biopalív z cukrovej trstiny (UNICA) a Brazílska agentúra pre podporu obchodu a investovania (Apex-Brasil) objasňujú fakty o pestovaní trstiny na výrobu biopalív. Tieto fakty majú k rozšíreným mýtom tak ďaleko, ako Paríž k Moskve.

Pestovanie cukrovej trstiny na území Brazílie

Vedie výroba etanolu z cukrovej trstiny k odlesňovaniu Amazonského dažďového pralesa?

Takmer 90% cukrovej trstiny na výrobu etanolu sa pestuje v južnej a strednej Brazílii, približne 2500 km (1550 míľ) od Amazonky. Zvyšný podiel sa pestuje v severovýchodnej Brazílii, približne v rovnakej vzdialenosti od najvýchodnejšieho okraja Amazonky. Pre lepšiu predstavu, ide o vzdialenosť porovnateľnú so vzdialenosťou medzi New Yorkom a Dallasom, alebo Parížom a Moskvou.

V samotnej amazonskej oblasti sa produkuje veľmi málo cukrovej trstiny, menej ako 0,2% z celkovej produkcie v Brazílii. Spracúva sa v troch mlynoch, z viac ako 400 priemyselných závodov, ktoré sú rozmiestnené po celom štáte. Všetky tieto kapacity boli postavené po roku 1980, v čase, keď vojenská vláda poskytla daňové stimuly na vybudovanie priemyselných zariadení v regióne, aby pokrývali dodávkami miestny trh. Bez dotácií by však spomínané mlyny neboli ekonomicky životaschopné, pretože región Amazonky neponúka priaznivé podmienky na komerčnú výrobu cukrovej trstiny. V súčasnosti sa rozširovanie výroby predpokladá hlavne v južnej a strednej Brazílii, predovšetkým na degradovaných pastvinách.

Dôležitú úlohu hrá aj trstinový priemysel, ktorý odsudzuje akúkoľvek expanziu výroby cukrovej trstiny smerom k citlivým biotopom, akým je amazonský dažďový prales alebo mokrade. Podporuje návrh bývalého prezidenta Lula na zavedenie agro-ekologického zónovania pre pestovanie cukrovej trstiny, ktorý zakazuje akúkoľvek budúcu produkciu v Amazónii, Pantanale (brazílskych mokradiach) a iných oblastiach s prirodzenou vegetáciou.

Vytesňuje cukrová trstina iné poľnohospodárske aktivity do dažďového pralesa?

Podľa brazílskeho Národného inštitútu pre výskum vesmíru (INPE), asi 65% expanzie výroby cukrovej trstiny v poslednom období sa dialo na pastvinách (väčšinou degradovaných), v Južnej a Strednej Brazílii. Pestovanie cukrovej trstiny v týchto oblastiach nezvyšuje hospodársku súťaž o novú pôdu, ani nevytláča iné plodiny do iných oblastí, vedie však k intenzifikácii chovu dobytka. Podľa správy holandskej University of Wageningen z roku 2008, bolo medzi rokmi 2002-2006 odstúpených 5,4 miliónov hektárov pasienkov na iné účely, pričom stáda dobytka sa zväčšili o 18 383 kusov. Celková rozloha brazílskych pasienkov je 159 mil. hektárov. To je 33-násobok plochy oblastí, v súčasnej dobe využívaných na výrobu etanolu z cukrovej trstiny.

Odlesňovanie Amazonky, ktoré trvá mnoho desaťročí, spôsobili nešťastne nastavené komplexné sociálne a ekonomické faktory, ktoré nesúvisia s rozšírením trstinového priemyslu. Jedným z hlavných problémov je absencia jasného rozdeľovania územia, čo otvára dvere nekontrolovateľným špekuláciám s pôdou. 43% rozlohy Amazónie je oficiálne chránených. Zvyšok je rozdelený na verejné oblasti (21%) a súkromné (32%). Avšak iba 4% súkromných oblastí je právne ošetrených. Dôsledkom nejasných vlastníckych práv a vymožiteľnosti práva sa nezákonná ťažba stala hlavnou "trhovou komoditou" dažďového pralesa.

Existujú brazílske plantáže s cukrovou trstinou na úkor produkcie potravín?

V roku 2008 zaberala cukrová trstina na výrobu etanolu 4,8 mil. ha pôdy, čo je približne 1,5% z celkovej plochy ornej pôdy (330 mil. ha). Pôda na pestovanie energetickej cukrovej trstiny tvorí menej ako jednu štvrtinu výmery na pestovanie kukurice, jednu osminu sójových polí a jednu tridsaťpätinu plochy, používanej na chov dobytka. Biopalivá z 1,5% ornej pôdy stačili Brazílii na pokrytie polovice dopytu benzínových palív a ešte zvýšilo dosť na export.

Spolu s rastom výroby trstiny narástla aj produkcia potravín. Úroda obilia a repky v roku 2008 dosiahla 135 miliónov metrických ton, približne dvakrát viac ako pred desiatimi rokmi. V tejto súvislosti treba spomenúť, že Brazília je svetovo uznávaná pre svoje vysoko efektívne poľnohospodárstvo. Je najväčším vývozcom hovädzieho mäsa, kávy, pomarančového džúsu, hydiny, sójových bôbov a cukru.

Spôsobuje výroba a používanie etanolu väčšie škody na životnom prostredí ako fosílne palivá?

Etanol sa vyrába z najrôznejších surovín, každá z nich má rôzny vplyv na životné prostredie v závislosti na výrobnom procese. Tvrdenie, že výroba etanolu z cukrovej trstiny má zvyšovať emisie oxidu uhličitého, je chybné. Podľa správy UNEP (OSN), je úspora emisie skleníkových plynov etanolom z cukrovej trstiny o 75% až 143% vyššia v porovnaní s benzínom. Táto úspora sa nedá porovnať s inými biopalivami, ani s možnosťami druhej generácie biopalív.

Cukrová trstina je jedinečná semi-trvalka, ktorá zachytí viac uhlíka než kukurica alebo sója. Využitím degradovaných pastvín sa vlastne generuje uhlíkový úver, keďže cukrová trstina zachytí významne väčšie množstvo uhlíka než je množstvo pôvodných zásob uhlíka v tomto type pôdy.

Vedľajšie produkty pri spracovaní cukrovej trstiny - bagasa a slama, sa používajú na výrobu čistej elektriny z obnoviteľných zdrojov. Oficiálne vládne údaje naznačujú, že v roku 2008 mlyny z cukrovej trstiny vyrobili približne 1800 MW elektriny, z ktorých tretina bola prebytkovou. Bioelektrina sa v Brazílii do roku 2020 rozšíri o 3-15% a pokryje tak časť dopytu po elektrine. Zároveň sa zmenší potreba navyšovať počet fosílnych tepelných elektrární.

Spotrebuje sa na výrobu etanolu viac energie než jej generuje?

Energetická bilancia paliva vyjadruje pomer medzi obsahom energie v palive voči energii potrebnej k jeho výrobe. Keď sa vyhodnocuje celý proces - od pestovania cukrovej trstiny až po využitie etanolu ako paliva pre motorové vozidlá, etanol z cukrovej trstiny má výšku energetickej bilancie 9,3 jednotiek čistej, obnoviteľnej energie na každú jednotku fosílnej energie, vrátane jej výroby a dopravy. Na druhej strane, etanol vyrobený z iných surovín má výrazne nižší energetický ukazovateľ. Štúdie životného cyklu realizované v americkom Argonne National Laboratory ukázali, že ubúdajúce fosílne palivá, majú zásadne nižší ukazovateľ energetickej bilancie než akékoľvek biopalivá, predovšetkým etanol z cukrovej trstiny.

Ako pomáha trstinový etanol znižovať globálne oteplenie?

Náhrada etanolu z trstiny za benzín redukuje v priemere 90% skleníkových plynov. Od roku 2003 Brazília pomocou palív z čistých obnoviteľných zdrojov zosekala emisie CO2 o 189 miliónov ton. To je pre prírodu rovnako prospešné ako vysadenie a udržiavanie 1,355 miliónov stromov po dobu 20 rokov.

Viac faktov o bioetanole z cukrovej trstiny nájdete na Sugarcane.org a Brazilian Sugarcane Etanol