Vysoké ceny potravín sú však spôsobené mnohými faktormi, napríklad zlou úrodou a špekuláciami na komoditných trhoch. Svedčia o tom aj závery renomovaných inštitúcií ako je Svetová banka, ktorej štúdia z roku 2010 jasne preukazuje, že biopalivový priemysel nemá žiaden zásadný vplyv na ceny potravinárskych komodít. Za rovnako nezmyselné to považuje aj generálny tajomník ePure (Európska asociácia pre bioetanolové palivá), Robert Vierhout, ktorý v článku uverejnenom v Ethanol Producer Magazine (text tu), že nadnárodné potravinové spoločnosti nesú oveľa viac viny za vyššie ceny potravín ako ktorýkoľvek výrobca biopalív na svete. Napríklad v roku 2012 svet vyprodukoval 2,2 miliardy ton obilia, čo je viac ako svetová populácia dokáže zjesť. A ak sa ľudia k jedlu nevedia dostať, je to preto, že si ho nemôžu dovoliť. Najčerstvejšia štúdia Svetovej banky z roku 2013 potvrdila, že za dve tretiny zvýšených cien potravín môžu práve fosílne palivá, teda vysoké ceny ropy. Štúdia sa detailne zaoberá cenami potravín za posledných 15 rokov.
V situácii, keď nemáme dosť potravín pre ľudí, používame ich v automobilovej doprave. Dávajme potraviny ľuďom, nie autám.
Nadnárodné potravinové spoločnosti nesú oveľa viac viny za vyššie ceny potravín ako ktorýkoľvek výrobca biopalív. Za zvýšené ceny potravín môžu aj vysoké ceny ropy.
Za roky 2002-12 ceny potravín na Slovensku vzrástli o 32,5 %, ale inflácia dosiahla až 60 %. Prečo je tvrdenie, že biopalivá spôsobujú nárast cien potravín, nezmyslom?
Celosvetovo sa na výrobu bioetanolu spotrebujú len 3% celkovej produkcie obilnín. Až 33% svetovej úrody obilnín ide na produkciu živočíšnych bielkovín. Spotreba mäsa ovplyvňuje potravinovú bezpečnosť.
Tvrdenie, že biopalivá sú príčinou svetového hladu, sa prvýkrát objavilo počas cenovej bubliny komodít v roku 2008. Štúdia Svetovej banky tento mýtus vyvracia.
Britská organizácia, venujúca sa chudobe a neprávosti, si posvietila na 10 najvplyvnejších svetových potravinárskych gigantov.
Vo Veľkej Británii si posvietili na plytvanie jedlom. Každoročne sa vyhodí ohromujúcich 4.2 milión ton nadbytočného jedla, čo zodpovedá šiestim porciám jedla týždenne na jednu priemernú anglickú rodinu.
V enviromentálnom slovníku to znamená približne 17 miliónov ton CO2. Ak by k vyhodeniu množstva nadbytočného jedla v roku 2012 nevdošlo, malo by to na skleníkové plyny podobný efekt ako stiahnutie štvrtiny áut z premávky.