Plytvanie jedlom v bohatých krajinách spôsobuje nemalé problémy životnému prostrediu, ovzdušiu a priamo úmerne aj energii, ktorá sa spotrebuje na jeho výrobu. Každoročne sa vyhodí ohromujúcich 4.2 milión ton nadbytočného jedla. To zodpovedá šiestim porciám jedla týždenne na jednu priemernú rodinu vo Veľkej Británii.
V enviromentálnom slovníku to znamená približne 17 miliónov ton CO2. Ak by sa množstvo nadbytočného jedla v roku 2012 nevyhodilo, malo by to na skleníkové plyny podobný efekt ako stiahnutie štvrtiny áut z premávky. Viac v článku na Bioenergy Site.
Nedávna štúdia, publikovaná organizáciou Waste and Resource Action Programme (WRAP) sa pozrela bližšie na problém plytvania jedlom v Anglicku, na množstvá vyhodeného jedla a jeho dopad na životné prostredie, vodu a energiu, ktoré sa spotrebujú pri výrobe.
Na vypestovanie tak obrovského množstva potravy, ktorá vyjde nazmar v anglických domácnostiach, by bola potrebná pôda o rozlohe britského Walesu.
V situácii, keď nemáme dosť potravín pre ľudí, používame ich v automobilovej doprave. Dávajme potraviny ľuďom, nie autám.
Nadnárodné potravinové spoločnosti nesú oveľa viac viny za vyššie ceny potravín ako ktorýkoľvek výrobca biopalív. Za zvýšené ceny potravín môžu aj vysoké ceny ropy.
Za roky 2002-12 ceny potravín na Slovensku vzrástli o 32,5 %, ale inflácia dosiahla až 60 %. Prečo je tvrdenie, že biopalivá spôsobujú nárast cien potravín, nezmyslom?
Celosvetovo sa na výrobu bioetanolu spotrebujú len 3% celkovej produkcie obilnín. Až 33% svetovej úrody obilnín ide na produkciu živočíšnych bielkovín. Spotreba mäsa ovplyvňuje potravinovú bezpečnosť.
Tvrdenie, že biopalivá sú príčinou svetového hladu, sa prvýkrát objavilo počas cenovej bubliny komodít v roku 2008. Štúdia Svetovej banky tento mýtus vyvracia.
Britská organizácia, venujúca sa chudobe a neprávosti, si posvietila na 10 najvplyvnejších svetových potravinárskych gigantov.
Vo Veľkej Británii si posvietili na plytvanie jedlom. Každoročne sa vyhodí ohromujúcich 4.2 milión ton nadbytočného jedla, čo zodpovedá šiestim porciám jedla týždenne na jednu priemernú anglickú rodinu.
V enviromentálnom slovníku to znamená približne 17 miliónov ton CO2. Ak by k vyhodeniu množstva nadbytočného jedla v roku 2012 nevdošlo, malo by to na skleníkové plyny podobný efekt ako stiahnutie štvrtiny áut z premávky.